Miroblogy

Poznám ho už dlho,  mám od neho podpísanú knihu „Cesta manažéra z pekla“ z čias keď podnikal, respektíve z čias keď podnikať prestával. Je na nej logo Dobrého anjela. Anjela ako niečoho nadprirodzeného, čo tak ako nemá pohlavie, pozná iba pravdu a dobro. Samozrejme asi nevie klamať a asi má čisté pozadie, mám na mysli minulosť. No nádej, že to tak v reálnom živote je nám v našom prípade nepomôže.

Musím priznať, že moje náhľady na prezidentovanie zakladateľa Dobrého anjela sa vyvíjali, menili sa a aj si protirečili. (Pozn. Spoločnosti, ktoré mu patrili a cicali ľudí nechám bokom, veď cicia nás náš vlastný štát daňovými komármi a platením politických, strán, cirkví, komunít a spolkov, tak prečo nie).

Pre mňa je náš prezident čím ďalej tým nečitateľnejší, preto tá otázka či budeme mať prázdnu morálnu a politickú misku po odchode Kisku.

Už v  jeho prvých prejavoch a vystúpení v rámci prezidentskej kampane mi niečo vadilo. Už vtedy som  mal  pocit, že nie je východiskom ale iba východiskom z núdze, že nie je pokusom o očistu spoločnosti, ale iba ďalším pokusom amatéra spravovať veci. Veci, ktorým až tak nerozumie.  Neveril som ani tomu, že bude  „prvým“ Slovákom. Tým prvým Slovákom, ktorý tak ako dokázal prijímať údery od svojho najväčšieho súpera „usmievavého a ľudí, vrátane novinárov milujúceho“ expremiéra, sa dokáže zdržať a nebude sám prispievať k polarizácii spoločnosti.  Mne obraz prezidenta  niečo zahmlieva. Možno hmla z jeho jednofarebného poradenského zboru. Možno nepriznané a jeho  stres z odhaľovania prešľapov z minulosti, aj keď možno účelového.

Nevolil som ani Kisku ani Fica a   preto by som si mohol povedať, že som mal šťastnú ruku, že ma nedostali – no nie je to tak. Som demokrat a povedal som si vyhral, vyhral – je mojim prezidentom.  Snažil som sa mu držať palce, aby bol a aby sa mu darilo. Zvykal som si na slovný prejav, na štýl vystupovania, mimiku a moje sympatie mali tendenciu rásť. No časom som začal som v rétorike svojho prezidenta nachádzať akési zvláštnosti.

Zvláštnosti v názoroch a vyjadreniach nekomunikujúce s tým, že je prezidentom Slovenskej republiky a jej najvyšším reprezentantom. Reprezentantom nie v národnom drese ale hlavne na poli zahraničnej prezentácie Slovenska.

O akých zvláštnostiach hovorím, tak napríklad o jednej z mnohých, o vyjadreniach o Kosove.  Ako štát sme proti uznaniu jeho samostatnosti no prezident, ten prezident, ktorý má zastávať stanovisko štátu je za uznanie. Nie je to zvláštne? Prečo to robí, je to jeho osobný názor? Ak áno tak nepatrí na fóra prezidentské ale iba na fóra, kde nereprezentuje stanovisko krajiny. Koho teda týmto názorom reprezentuje???

Nenachádzam v jeho osobe vyváženosť a súlad s potrebami a možnosťami Slovenska ani pri kreovaní  názorov na západ a východ.   Človek nemusí byť ani amerikanofilom ani rusofilom aby pochopil silu a dôležitosť týchto dvoch veľmocí.  (pozn.Mimochodom nepochopila to zrejme ani impotentná Európska únia).  Náš prezident jednoducho nerád kráča proti západnému vetru. Možno nepozná text od skupiny Gladiátor:  „Keď budeš kráčať v búrke sám svojim telom vietor lám, hlavu maj hore niekde na obzore sa Tvoje slnko objaví………“.

A iba tak na dôvažok ďalšia zvláštnosť, raz chváli akí sme výborní a ako napredujeme no skoro  po každom návrate zo zahraničnej cesty hovorí v čom všetkom zaostávame ako sú všetci pred nami.

Čo dodať. Minulosť nás učí, no zároveň nás aj dobieha a tak asi dobieha aj prezidenta.  Neviem či ho dobehne.  Viem však, že politická a morálna miska ktorá po Kiskovi zostane bude taká plná, resp. prázdna ako bola pred ním.  Zrejme vždy ide viac o válovy  a nie o misky a ani dobrý anjel nemusí byť najlepšia voľba. Ten náš terajší anjel ani neprejavil snahu o povolebný reparát.

Musíme opäť v búrke kráčať sami, lámať vietor a veriť, že v ďalšom prezidentovi sa naše slnko objaví.

Nestačí veriť na anjelov.